Počet detí s poruchami autistického spektra stúpa z roka na rok u nás i v zahraničí. Odborníci hovoria o epidémii autizmu, pritom práve včasná intervencia odborníka vie zvrátiť neželaný vývoj u dieťaťa. U nás je odborných centier málo a čakacia lehota na diagnostiku sa blíži k roku. „Je to nový typ odlišnosti a školy ani spoločnosť nevedia, ako k nej pristupovať, chýbajú nám inštitúcie na diagnostiku, terapie pre deti aj pre celé rodiny. Je to taká výrazná odlišnosť, že zasahuje celý život dieťaťa, ale aj celej rodiny,“ vysvetlila v rozhovore pre nm.sk Viera Hincová, psychologička a predsedníčka OZ HANS, ktoré sa venuje vysokofunkčným autistom a aspergerom. Rozprávali sme sa o živote autistov počas pandémie, aj o tom, prečo by inkluzívne vzdelávanie obohatilo všetkých žiakov.
Ako si sa dostala k práci pre autistov?
Od roku 1998 som pracovala ako psychologička v zariadení sociálnych služieb v Banskej Bystrici. Už vtedy tam bolo viacero autistov. Po absolvovaní psychoterapeutického výcviku som začala robiť aj vzdelávania pre zamestnancov sociálnych služieb. Mala som mladšiu sestru, ktorá mala Downov syndróm, aj to ma nasmerovalo k štúdiu psychológie.
Máte syna s Aspergerovým syndrómom (ďalej AS)
Áno, na túto diagnózu sme prišli pomerne neskoro. Pred dvadsiatimi rokmi sa o AS nevedelo takmer nič. Až pred asi siedmimi rokmi sme spolu so synom zistili, že je AS. Po diagnózach som sama nepátrala, vedela som, že je nadaný a úzkostnejší, že má poruchu pozornosti bez hyperaktivity (ADD).To sú viac unaviteľné typy. Často býval chorý. No niektoré veci sa nedali vysvetliť len tým. Keď nám potvrdili diagnózu, tak mi veľa vecí začalo odrazu dávať zmysel.
Celý článok si môžete prečítať v online vidaní časopisu nové mesto.